Výroba reportáže
Základným a nosným prvkom akejkoľvek televízie je spravodajstvo. Podľa neho sa vždy dá hodnotiť kvalita televízie a toto platí pre všetky typy televízií, ktoré majú vo svojom vysielaní spravodajstvo v rôznom štýle. Napríklad aj hudobná televízia alebo lifestyle portál môže ponúkať novinky alebo reportáže z akcií, ktoré zaraďujeme tiež do spravodajského žánru.
Môžeme teda povedať, že základným a nosným prvkom spravodajstva je reportáž. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, z čoho sa má primeraná reportáž skladať, aké ma mať kvality a atribúty a ako postupovať pri jej tvorbe.
Štruktúra televíznej reportáže a pojmy
Štandardné zloženie reportáže môžeme vyjadriť za pomoci takejto jednoduchej schémy:
úvodný standup + úvodný komentár redaktora + hlavný respondent-hlavní respondenti + medzi komentár redaktora + anketa + záverečný stand up = štandardná reportáž.
Samozrejme, táto schéma alebo postup je vždy len akýmsi odporúčaním, podľa okolností si autor, resp. redaktor môže upraviť podľa potreby situácie. Poďme si vysvetliť podrobnejšie jednotlivé pojmy, ktoré sú v tejto reportážnej rovnici.
Standup je umiestnenie redaktora pred kamerou, kde nám vysvetľuje alebo oznamuje vybranú udalosť. Väčšinou redaktor stojí v snímanom obraze, mikrofón má v ruke a kamera ho zaberá od pása hore. Samozrejme, kreativita a pohyb v standupe závisí od typu reportáže alebo udalosti. Standup môžeme deliť na úvodný, záverečný alebo aj medzistandup. V úvodnom redaktor oboznamuje diváka o situácií, vysvetľuje hlavnú príčinu reportáže alebo uvádza miesto zvolenej udalosti. V záverečnom standupe redaktor hodnotí celú reportáž, prináša súhrn myšlienok alebo udalostí a lúči sa s divákom. Môže povedať svoje meno a pre koho danú reportáž vyrobil. V rozsiahlejších reportážach sa často používa medzistandup, kde redaktor na obraze vysvetľuje alebo prepája myšlienky použité v reportáži.
Komentáre redaktora slúžia na spájanie myšlienok medzi standupmi a respondentmi. Uvádzajú a vysvetľujú situáciu, predstavujú jednotlivých respondentov a redaktor pomocou nich objektívne hodnotí skutočnosť. Tradične sa nahráva mimo obrazu, takže počujeme len hlas redaktora a tento hlas je sprevádzaný ilustračnými zábermi.
Hlavný respondent alebo hlavní respondenti sú najdôležitejšou časťou reportáže z pohľadu jej výstavby. Napríklad je to organizátor akcie, z ktorej sa reportáž tvorí. V prípade spomínaných dvoch hlavných respondentov to môžeme vysvetliť na príklade možnej reportáže zo študentského sporu, kde na jednej strane je hlavný respondent zástupca školy a na druhej strane zástupca študentského kolektívu. Keďže reportáž by mala byt maximálne objektívna, práve zabezpečenie vyjadrenia dvoch strán vám tu objektivitu poskytne. Redaktor by nemal zaujímať stanovisko alebo nadržiavať vybranej strane. Mal by vždy objektívne zhodnotiť situáciu a svoj názor môže vyjadriť iba za pomoci výberu odpovedí respondentov.
Anketa je súbor odpovedí ľudí, ktorých sa dotýka vybraný problém, ktorému sa reportáž venuje, alebo je to vyjadrenie názoru na danú akciu. Počet respondentov nie je pevne stanovený, ale odporúčanie je mať minimálne dvoch ľudí v ankete ideálne s protichodným názorom. Optimálne je tento počet 3 respondenti, v prípade väčšieho rozsahu reportáže ich môže byť aj viac.
Čo sa týka dĺžky trvania reportáže, samozrejme, opäť záleží na rozsiahlosti problému alebo akcie, ktorej sa daná reportáž venuje. Ak opäť použijeme vysvetlenú schému a budeme sa riadiť podľa nej, tak optimálna dĺžka reportáže sa pohybuje od 1 minúty a 20 sekúnd po 1:45 min. V tomto čase sa dajú obsiahnuť všetky dostatočné informácie, ktoré sú potrebné na vyskladanie reportáže. Tento čas je vhodný aj na základe pozornosti divákov, kde časovo dlhšie reportáže z jednoduchých akcií strácajú na energii a pozornosti a kratšie zase neobsiahnu všetky informácie, ktoré divák čaká. Štandardne sú to odpovede na otázky: Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo? Ak redaktor naplní a odpovie divákovi na tieto otázky, tak zvládol obsahovo aj časovo náplň reportáže.
Redaktorská, kameramanská a strihová práca
V ideálnom prípade na výrobe pracujú 3 osoby:
- redaktor, ktorý je zodpovedný za zloženie a spracovanie reportáže po tzv. režisérskej a produkčnej stránke,
- kameraman, ktorý je zodpovedný za technické a obrazové spracovanie reportáže,
- strihač, ktorý je zodpovedný za celkový strih a zhotovenie reportáže.
Samozrejme, v študentských podmienkach sa často tieto tri funkcie zlievajú do jednej, kde si redaktor urobí rozhovory aj ako kameraman a zároveň si tú reportáž technicky postrihá. Ideálny stav je aspoň produkčná dvojica redaktor a kameraman, kde sa obaja potom podieľajú na strihu finálnej reportáže.
Práca redaktora je dôležitá v tom, že si pripravuje štruktúru celej reportáže, vyberá miesto nakrúcania a respondentov, zostavuje si standupy. Kameraman je ako keby vizuálny nástroj, ktorý premieňa nápady redaktora do obrazovej podoby. Stará sa o to, aby boli zábery ostré, aby sa netriasli a hlavne aby boli vhodné. Najmä ak ide o ilustračné zábery. Samozrejme, je dôležité, aby spolu s redaktorom tvorili tím, kde sa navzájom kontrolujú a navzájom podporujú. Čo sa týka strihu, v tomto prípade je vhodné, ak reportáž strihá kameraman alebo redaktor, ktorý bol na výrobe. Keďže pozná systém výroby, rozhovory aj ilustračné zábery. Ak je strihač samostatná osoba, tak potrebuje od redaktora dobrý scenár. Teda aby mu redaktor spísal, ktoré rozhovory a ktoré zábery pôjdu na vybrané miesta v reportáži. Ideálne je kompletný scenár aj s nahovorenými komentármi redaktora. V klasickom prípade postačí aspoň bodový scenár. Ako je vyššie spomenuté, redaktor je hlavnou zložkou výroby reportáže, keďže zastupuje režiséra, produkciu a scenáristu v jednej osobe.
Najčastejšie chyby a odporúčania
Pri tvorbe reportáži vznikajú, samozrejme, chyby, ktoré sa skúsenosťami dajú postupne odstraňovať. Chyby vznikajú na redaktorskej strane, ale aj na strane technickej.
Za základnú redaktorskú chybu môžeme považovať nedostatočnú prípravu pred nakrúcaním. Redaktor si nezistí dostatočné informácie o udalosti alebo probléme a potom si nevie vystavať bodový scenár, alebo na mieste nevie reagovať na podnety a v rozhovore kladie nesprávne otázky. Tie musia byť položené zrozumiteľne, jasne a nekomplikovane tak, aby respondent mohol voľne rozprávať. Pred rozhovorom nikdy respondentovi otázky neukazujeme alebo neposielame. Posielame len okruhy a na nakrúcaní otázky špecifikujeme. Takisto nenecháme respondenta odpovedať pridlho, aby sa to dala rozumná časť jeho výpovede použiť vo finálnom výstupe. Nikdy by sa nemali dávať otázky, na ktoré sa môže odpovedať jedným slovom. Ide o tzv. zatvorené otázky. Odporúčame otvorené otázky, u ktorých sa respondent môže rozrozprávať. Redaktor musí byť priebojný a musí urobiť všetko preto, aby dostal všetky dostupné informácie a odpovede tak, aby výsledná reportáž mohla spĺňať atribúty objektívnosti. A, samozrejme, musí mať pripravený standup, ktorý vystihuje úvod a záver reportáže. Mal by byť nekomplikovaný, aby sa dobre hovoril a aby na redaktorovi bolo vidieť, že rozpráva text naspamäť. Redaktor musí na obraze pôsobiť príjemne, uvoľnene a zároveň vážne a profesionálne a text musí byť podaný tak, že divák má pocit, že sa k nemu redaktor prihovára a ľudskou rečou vysvetľuje problém. K príjemnému vystupovaniu patrí aj vhodné oblečenie alebo účes, a to z toho dôvodu, že ak je redaktor vhodne oblečený a upravený, nedokonalosti oblečenia alebo vlasov ho nevyrušujú a úplne sa môže sústrediť na podávané informácie. Samozrejme, toto všetko závisí od toho, za akého počasia a podmienok sa daná reportáž nakrúca.
Za základné chyby technickej časti tímu, ktorý vyrába reportáž, môžeme považovať všeobecnú technickú nepripravenosť. Kameraman si napríklad na výrobu zoberie kameru, ktorá nemá nabitú batériu alebo mikrofónovú sadu, zabudne statív, ktorý bude, ako neskôr zistí, napríklad kvôli dĺžke tlačovej konferencie potrebovať a podobne. Pri výrobe sa občas stane, že kameraman chytí tzv. opačný rytmus, keď si myslí, že nahráva, no má nahrávanie stopnuté, a keď si myslí, že nenahráva, obraz sa zaznamenáva. Pravidelné problémy vytvára mikrofón alebo mikrofónový set, teda môžu nastať problémy s pripojením, batériami, slabým zvukom, šušťaním alebo si kameraman zabudne slúchadlá a nemôže si skontrolovať výslednú kvalitu nahraného rozhovoru. Takým spôsobom nemôže objaviť najčastejšiu chybu súvisiacu s mikrofónmi, a to je ich funkčnosť, resp. či boli pri nahrávaní zapnuté. Takisto častými chybami sú nedostatok kvalitných a vhodných záberov, ktoré by sa dali použiť ako ilustračné zábery. Výsledné zábery často nie sú ostré, sú zle kompozične alebo aj farebne vyvážené, alebo sa tzv. trasú. Aj nadmerné množstvo vyhotovených záberov sa dá považovať za chybu, najmä z časového postprodukčného hľadiska, kde sa vsádza viac na rýchlosť podania danej informácie. Pri strihu tak musia zhotovitelia reportáže prehliadať veľké množstvo nakrúteného materiálu. K ostatným chybám pri strihu môžeme zaradiť zlé radenie respondentov, zle upravený zvuk, môžeme sem zarátať aj spomínanú dĺžku finálnej reportáže.
Najlepším tréningom, ako sa vyhnúť zmieneným chýbam, je dostatočná príprava a možné sledovanie reportáží v televízií alebo aj na internete, kde autor veľakrát pochopí štruktúru cieľovej reportáže a môže vidieť a počuť chyby, ktorým sa on môže vyvarovať. A, samozrejme, skúsenosti a čas sú najlepší učitelia, keďže vás každá chyba naučí niečo nové a človek si potom dáva pozor na to, aby tú technickú alebo aj režijnú chybu neurobil dvakrát.
Príklad reportáže:
https://www.youtube.com/watch?v=nQikQt2Ycrk
- Skús si teraz do mobilu alebo na papier napísať základnú schému reportáže.
Vyber si a sleduj jednu dôležitú udalosť, ktorú pokrývali viaceré spravodajské televízne tímy a následne porovnaj a vyber si najlepšiu reportáž podľa kritérií z textu.
Porovnaj a analyzuj vybrané reportáže, kde by sa dali ešte časovo upraviť a poukáž na ich technické spracovanie.