Príprava moderátora na vysielanie a jeho kompetencie
Spracovali: Mgr. Andrej Brník, PhD.; Mgr. Ľubica Bôtošová
Moderátor je vlajkovou loďou každého rozhlasového vysielania. To on sa prihovára poslucháčom a chce ich zaujať nielen svojím hlasom, ale aj obsahom vysielania. V tejto lekcii si povieme, aké charakteristické vlastnosti by mal mať moderátor, a tiež, ako sa pripravuje na vysielanie.
Moderátor
Moderátor má za úlohu tvorivo pracovať na vzniku a realizácii rozhlasového moderovaného programu. Medzi jeho kompetencie patrí od prípravy programu po samotnú realizáciu – v istých prípadoch aj ovládanie mixážneho pultu a techniky, a to najmä v komerčných rádiách. Ak sme už spomenuli komerčné rádiá, môžeme dodať, že aj jazykový prejav u moderátorov je v tomto type rozhlasových staníc uvoľnenejší, neformálny a na rozdiel od moderátorov v Slovenskom rozhlase používajú neoficiálnu podobu komunikácie. Pre prácu moderátora je príznačná aj istá dávka improvizácie a schopnosť pohotovo reagovať na nečakané situácie, napr. na technické problémy počas vysielania. Je nevyhnutné si uvedomiť, že ak chceme vykonávať prácu moderátora, musíme sa aj svedomito pripravovať na túto pracovnú pozíciu, pretože aj keď sa poslucháčovi zdá byť prejav moderátora improvizovaný a spontánny, všetko je to trénovaná improvizácia alebo nacvičená. Pozícia moderátora zahŕňa niekoľko profesií súčasne, napr.: hlásateľa, redaktora, reportéra, čiastočne aj režiséra a dramaturga.
Kompetencie rozhlasového pracovníka
Rozhlasový pracovník by mal byť vo vysielaní pre poslucháča spoločníkom, ktorý má mať jazykovo-štylistickú vybavenosť. Moderátor Slovenského rozhlasu by mal mať tieto vlastnosti: novinárske vzdelanie; psychickú vyrovnanosť, odolnosť voči stresu; schopnosť improvizovať, byť komunikatívny; zrozumiteľnosť a mikrofonický hlas. Novinárska činnosť ako taká je považovaná za kreatívnu profesiu. Mali by vedieť analyzovať a pružne reagovať na vzniknuté situácie. Ak spomíname základné charakteristické črty novinára, je nevyhnutné, aby sme uviedli aj záporné vlastnosti novinára. Medzi ne patrí napr. byť agresívny, bezzásadový, chamtivý a príliš dôverčivý, náladový, lenivý vykonávať svoju prácu, podľahnúť stereotypom, byť zábudlivý alebo vulgárny či nesvedomitý. Nemal by hrubo vystupovať na verejnosti ani sa izolovať od spoločnosti.
Čo urobiť predtým, než si sadnem za mikrofón
Je potrebné, aby ste prišli vysielať odpočinutí, s úsmevom na perách a dobrou náladou, príďte do štúdia v dostatočnom predstihu, ak prídete na poslednú chvíľu, budete zadýchaní a v mikrofóne to počuť, pite neperlivú vodu a pred vysielaním sa vyhnite mliečnym výrobkom alebo sladkostiam. Jednou z vecí, ktoré neodmysliteľne patria k rozhlasovému vysielaniu je dychová rozcvička. Najskôr dýchame ústami. Najrýchlejší a najtichší nádych je nádych ústami i nosom zároveň. Hlasová rozcvička je taktiež veľmi dôležitá a nemal by ju podceňovať nijaký rozhlasový moderátor. Má niekoľko krokov:
- vyslovovanie samohlások za sebou na jeden výdych: a – e – i – o – u,
- vrn – vrn – vrn. A potom zvuk predĺžime: vŕŕŕŕn – vŕŕŕŕń – vŕŕŕŕn,
- ba – be – bi – bo – bu, prípadne papapapa – pepepepe – pipipipi – popopopo – pupupupu,
- rozcvička s prekážkou v ústach (čítame vetu s prstom v ústach),
- prehnaná artikulácia,
- jazykolamy (Čistý s Čistou čistili činčilový čepiec. Sčeš si vlasy z čela. Pred potokom, za potokom, päť kôp konopí. Rozprostovlasatela sa dcéra kráľa Nabuchodonozora, alebo nerozprostovlasatela sa dcéra kráľa Nabuchodonozora?)
Pre kompletnú prípravu moderátora na vysielanie si čítajte pripravený text po obsahovej stránke, ak neviete ako, skúste ho prerozprávať svojimi slovami. Úvod a záver vysielania, ale aj vstupu je najdôležitejší, použite to najlepšie, čo ste si pripravili. Aj prehovor medzi pesničkami má v rozhlase svoj stanovený čas, pri rozhovoroch je to maximálne päť minút, inak sú to maximálne tri minúty. Keď sa zasvieti červená hovorte s úsmevom, prihovárajte sa poslucháčovi. Môžete si pripraviť rôzne varianty začiatku a konca vstupov, aby ste ich počas celého vysielania obmieňali, a na záver jedna dobrá rada, buďte sami sebou a užívajte si vysielanie. Kontrolou dobrej prípravy na vysielanie je: Chcel by som toto počuť ja? Zaujímalo by ma to?
Hosť v štúdiu
Položiť dobrú otázku je dilema každého moderátora. Otázky majú byť jednoznačné, nepoužívajte dve otázky v jednej, na prvú zvyčajne nedostanete odpoveď, pretože respondent. resp. ten, kto vám odpovedá, si už nebude pamätať jej obsah. Do otázok nemiešajte tvrdenia alebo váš názor, pretože v rozhovore máte na vysvetľovanie respondenta. Ďalšou zásadou je počúvať hosťa počas prehovoru, môže povedať mnoho zaujímavých informácií, ale aj to, na čo ste sa ho chceli opýtať. Nebudete sa tak opakovane pýtať na to, čo už hovoril. Stať sa môže aj to, že vám napadne nejaké ďalšia otázka, ktorá vyplynula z odpovede hosťa. Opýtajte sa radšej na ňu. Počas pesničiek s hosťom komunikujte, aby sa cítil príjemne v štúdiu.
Príprava moderátora na vysielanie a jeho kompetencie
Príklady dobrého a zlého sedenia pri vysielaní
V prvom prípade je moderátor v primeranej vzdialenosti od mikrofónu, má vzpriamený chrbát, nohy celou plochou na zemi. Ak by čítal z papiera, mal by ho držať v ruke. Pre moderátora nie je vylúčené aj povolenie si gombíka na nohaviciach, aby sa mu lepšie dýchalo, a aj prípadné vyzutie sa z topánok.
V druhom prípade sedí moderátorka skrčená a je blízko pri mikrofóne, môže sa tak stať, že zvuk bude „prepálený,” to znamená, že bude počuť prasknutia a tzv. náfuky vo vysielaní. Opreté ruky o stôl môžu spôsobiť nedostatočné pohodlie a komfort na nádych do bránice. Chodidlá by mali byť pevne na zemi, pretože týmto spôsobom sa moderátor tzv. zakotví a zostáva s pevnou pôdou pod nohami.
Príklady na výslovnosť
O výslovnosti samohlások
Namiesto samohlásky ä sa vyskytuje v neutrálnom štýle výslovnosti (vo väčšine hovorených prejavov – oficiálne, ale aj bežné prejavy) hláska e (vezeň, peť, mekký, meta, bábe atď.) a v nižšom (nárečovom) štýle výslovnosti e aj a (meso/maso, svetý/svatý, deveť/devať, peta/pata atď.).
O výslovnosti dvojhlások
Namiesto dvojhlásky ô sa nespisovne vyslovuje hláska o alebo ó (možeš/móžeš, pojdeme/pójdeme, vobec/vóbec a pod.), v rovnakej forme sa vyslovuje aj v daktorých nárečiach, ojedinele sa namiesto ô vyskytuje u/ú (v nárečiach susediacich s českými nárečiami).
Mäkké ľ, ď, ť, ň…
v ostatnom čase sa najmä vplyvom médií výslovnosť tejto hlásky zhoršila, čo zreteľne vidieť aj na vplyve výslovnosti na pravopis. Najčastejšie problémy vo výslovnosti sú pred samohláskami e, i, í a dvojhláskami [ľeto, ľipa, ľízať, ľietať, poľia…], v súčasnosti sa uvedená výslovnosť chápe v neutrálnych prejavoch ako príznaková (čiže v bežnej reči ako zvláštna, netypická). Avšak problémy s výslovnosťou ľ sú aj v iných prípadoch, teda keď sa ľ vyskytuje pred ostatnými samohláskami (ľudia, kľúč, kľačať, poľovník) alebo pred spoluhláskami (veľký, maľba, učiteľský, voľný, veľmi atď.) – tu sa často realizuje nespisovná výslovnosť s tvrdým l.často realizuje výslovnosť s tvrdým l.
S výslovnosťou mäkkých hlások ď, ť, ň sú problémy pre vplyv nárečia, a to prevažne v západnej a južnej časti západoslovenských nárečí (od Trenčína, Nitry až po hranicu s Českou republikou a Rakúskom), najmä v trnavskom, bratislavskom regióne a na Záhorí. V uvedených oblastiach často úplne absentujú mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ a namiesto nich sa vyslovujú tvrdé d, t, n, l, [deti, dedina, d/ďen, ohen, pani_raditelka] namiesto spisovného [ďeťi, ďeďina, ďeň, oheň, paňi_riaďiťeľka] a pod., (za ď je na veľkom území dz, za ť je c – dzeci, cicho, vedzec – spis.: [ďeťi, ťixo, veďĭeť]. Veľmi častou chybou je výslovnosť záporovej predpony ne- na začiatku slova alebo v koncovej spoluhláske ň pred samohláskou: [nebude, nechať, nedávno, nemá].
Rytmické krátenie
Podľa pravidla o rytmickom krátení v slovenčine nemôžu za sebou nasledovať dve dlhé slabiky – napríklad oproti češtine: krátký, nízký, vázání a pod. – v slovenčine: krátky, nízky, viazanie.
V slovenčine funguje niekoľko prípadov, kde sa vyskytujú výnimky z rytmického zákona: napr. v pádových príponách živočíšnych prídavných mien (páví – pávieho – páviemu…), v slovách s predponami ná-, zá-, sú-, napr. nádielka, námietka… O ostatných výnimkách z pravidla o rytmickom krátení sa môžete dočítať napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu.
Dĺžka hlásky môže zmeniť význam slova
Jazyková prax ukazuje, že dlhé samohlásky sa skracujú veľmi často, a to nielen v bežných hovorených prejavoch, ale aj v audiovizuálnych médiách a iných verejných oficiálnych prejavoch.
Príklady zlej výslovnosti
Ak zle vyslovíte dĺžeň, vyjde rana, namiesto rána, súd, namiesto súd a pod. Ak zle artikulujete, môžete vysloviť lasnosti namiesto vlastnosti, páve namiesto práve. Často sa stáva, že neporiadnou artikuláciou „zhltnete” podstatné písmeno či hlásku slova.
Ďalšou vecou je čítanie čísloviek, niektorí vplyvom nárečí vyslovujú napr. 15 ako pätnácť, no je to pätnásť. Keď hovoríte o výročiach, napr. 200., 300., čítame ich ako dvojsté, trojsté, štvorsté výročie.
Napríklad výslovnosť denníka SME znie denník ZME. Aj vo vete znie „My sme sa stretli v škole,” ako „My zme sa stretli v škole.”
Stojí za povšimnutie:
pri 21 obetiach – pri dvadsaťjeden obetiach, vždy sa číslovka 1 číta jeden, jediná výnimka je pri výsledkoch futbalových zápasov, napr. 1:0 – jedna : nula
8,7 milióna korún – osem miliónov sedemsto tisíc korún
o 1 hodinu prídem – prídem o hodinu
35,009 koruny – tridsaťpäť celých deväť tisícin koruny
je 7 hodín 40 minút – 7 hodín 40 minút
Príklady spodobovania:
Už ste videli – Uš ste videli.
Drozd spieva – Drost spieva.
Dážď sa lial. – Dášť sa lial.
V roku stromov. – F korune stromou.
Dub schne. – Dup schne.
Rybka pláva. – Rypka pláva.
Príklady slovenských jazykolamov, ktoré sú prospešné pre moderátorov na jazykovú rozcvičku
- Brontosaurus, brontosaurica a brontosauričatá sa hádajú, ktorí z nich je najbrontosaurovatejší.
- Dezideologizácia deziluzionizmu.
- Dolár, libra, rubeľ.
- Ešte sa tie makovičky nepovymakovičkovali.
- Išiel pštros s pštrosicou a pštrosíčatkami Pštrosou ulicou.
- Juro neruj Jura!
- Keď nenaolejujeme linoleum, tak naolejujeme lampu. Keď nenaolejujeme lampu, tak naolejujeme linoleum.
- Levy sa váľali dolu lávou do válova.
- Najneobhospodarovateľnejšími.
- Naolejuje Júlia Júliu alebo nenaolejuje Júlia Júliu?
- Naša lomenica je zo všetkých lomeníc tá najlomenicovatejšia.
- Náš krt z maškŕt dostal záškrt.
- Nemá Peter ani meter, meria meter ten náš Peter?
- Odideologizovaný deziluzionizmus.
- Pes spí, psy spia.
- Popukané pukance popukali na plne popukanej panvici plnej popukaných pukancov.
- Priemerný premiér prišiel na priemernú premiéru priemerného filmu o priemernom priemysle.
- Rozprostovlasatela sa dcéra kráľa Nabuchodonozora, alebo nerozprostovlasatela sa dcéra kráľa Nabuchodonozora?
- Saša si suší šaty.
- Strč prst skrz krk.
- Šašo vešia osušku.
- V našej peci myši pištia, v našej peci psík spí.
- Vojaci sú vyrukavičkovaní a veliteľ je najnevyrukavičkovateľnejší.
- Všetky húsky sa poprekoprcovali po priekope.
- Vyskočil vyskočil, Vyskočilku preskočil, Vyskočilka vyskočila, Vyskočila preskočila.
- Železo, železo, oželezilo si sa? Koleso, koleso, okolesilo si sa?
VOICEOVER k inštruktážnemu audiosúboru na dychovú a jazykovú rozcvičku.
Dýchame ústami. Cvičenie na dýchanie je nádych ústami do bránice a počítame od desať (desať, deväť, osem, … tri, dva, jeden – nádych, skúste si to aj vy – desať, deväť, osem, … tri, dva, jeden – nádych – desať deväť, osem… atď.). Najrýchlejší a najtichší nádych je nádych ústami i nosom zároveň.
Teraz nasleduje jazyková rozcvička:
- Najskôr vyslovujte za sebou samohlásky na jeden výdych: a – e – i – o – u.
- Pokračujete slovom vrn – vrn – vrn. A teraz zvuk predĺžime: vŕŕŕŕn – vŕŕŕŕń – vŕŕŕŕn.
- Nasleduje ba – be – bi – bo – bu, prípadne papapapa – pepepepe – pipipipi – popopopo – pupupupu,
- Pre správnu artikuláciu sa rozcvičíme aj s prekážkou v ústach, to znamená, že vetu čítame s prstom v ústach:
- Dobre artikulovať sa naučíme aj vďaka prehnanej artikulácii,
- Rozcvičíme aj zvučnosť prejavu, každú hlásku budeme vyslovovať rovnocenne a spojíme s gestikuláciou, opakujte po mne „OUEX.”
- Poslednou zastávkou pred vysielaním sú jazykolamy. Tých existuje mnoho, no dnes si precvičíme jazykolam na hláskovú skupinu H.
H: Hrach hrá v hrách farieb. Raz hrá modro, raz je zlatý. Ach, hrach, hrach! Až mám strach, že sa zrazu hravo stratí!
Príklad:
https://www.youtube.com/watch?v=TntimBmbZVI
https://www.youtube.com/watch?v=TPX3WHJih9U
https://www.radia.sk/citaren/48_uvolnovacie-cvicenia-pre-moderatorov
Jana Zvalová: Keď si sadáme za mikrofón. O kultúre reči v médiách. Logos, Bratislava 1999.
1. Usporiadajte jednotlivé kroky jazykovej rozcvičky do správneho poradia.
-
- jazykolamy
- “OUEX.”
- Samohlásky na jeden výdych
- Prehnaná artikulácia.
- Slovo vrn – vrn – vrn.
- Vyslovovanie ba – be – bi – bo – bu.
- Rozcvička aj s prekážkou v ústach.
2. Napíšte minimálne 5 slovenských jazykolamov, ktoré používate pri jazykovej rozcvičke.
Ešte si naštudujte:
- Od hlásateľov spravodajstva k moderátorom. [online]. [cit. 2019-10-02]. Dostupné na internete: <https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/od-hlasatelov-spravodajstva-k-moderatorom>.
- KAČINOVÁ, V. a kol.: Mediálna výchova. Experimentálne učebné texty pre 7.ročník ZŠ. [online]. [cit. 2019-10-02]. Dostupné na internete: <http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-program/medialna_vychova_exp_ucebne _texty_7_rocnik.pdf>.
- CHUDINOVÁ, E., LEHOCZKÁ, V.: Fenomén rozhlasu v systéme masmédií. Základy teórie rozhlasovej žurnalistiky v systéme masmediálnej komunikácie. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave, 2005.
Aký je rozdiel medzi moderátorom a hlásateľom?
Popíšte ďalšie pracovné pozície ľudí, ktorí sa podieľajú na tvorbe rozhlasového vysielania.